Myseľ a dych s prepojené

A na oboch sme závislí. Tým, že sme v strese a v nepohode, mnohokrát aj zabúdame v podstate dýchať. A keď dýchame, tak dýchame len cez nos a plytko, neokysličujeme si myseľ, rôzne sa hrbíme, zatvárame si a stískame hrudník, máme potom ešte menej kyslíku, ešte viac sa cítime zle.... Nekončiaci kolobeh.

Ako z toho von?

V prvom rade je dôležité spozorovať, že sa niečo vo mne deje. Že sa cítim v nepohode. A VYDÝCHNUŤ SA. Z hlboka, ústami... Zatvorte si aj oči. Nádych nosom, výdych ústami. 5x, 10x, koľko potrebujete. A všetku tú nepohodu, stres vydýchnite.

Pretože, keď zabúdame dýchať, keď zastavíme dych, naše myslenie sa taktiež zastaví. Následne je naša myseľ upriamena na myšlienku (a emóciu), ktorá prevláda. A to nás negatívne ovplyvňuje.

Ale keď sa takto z celých pľúc vydýchneme, tok myšlienok sa spomalí. My sa uvoľníme, dych sa prehĺbi a naša myseľ sa ponorí do jemnohmotnejšej úrovne.

A postupne nastáva stav meditácie. Je to také jednoduché :)

Budem rada, keď sa so mnou podelíte o svoje zážitky s dýchaním.